Môj sen? Domček pri lese

Učí deti dobré veci, napríklad umývať si zuby a pomáhajú mu pri tom veselé pesničky. Hovorí, že kšefty naozaj nie sú všetko. Možno práve preto je dnes taký úspešný. Má na konte vlastné, "dospelácke" hity, aj vydarené skladby pre svojich kolegov z branže. Miro Jaroš.

Miro, v poslednej dobe ťa registrujeme najmä ako speváka pre detské publikum a autora textov pre tvojich kolegov z branže. Je to celkom zásadný posun od čias SuperStar, že?

- Je to tak, žltá košeľa prevalcovala snáď všetko, na čom som kedy robil. Nedávno som vydal výberovku pre deti, ale teraz v štúdiu potichučky pracujem na novom albume pre dospelých. Za posledné roky som napísal dosť nových pesničiek a teším sa, že ich čoskoro fanúšikom predstavím.

Predstavoval si si niekedy, že tvoj život sa bude uberať presne tak, ako ho žiješ teraz? Túžil si po tom, stať sa celebritou?

- Vždy som chcel byť spevákom. Mal som odvážne sny a každý deň som myslel iba na to, ako byť známy ako môj vtedajší idol Michael Jackson. Netreba hovoriť, že to všetko bola len ilúzia, však? V skutočnosti to všetko funguje úplne inak. Pravda je však taká, že hudba a spev sú so mnou každý deň. Nedajú sa odo mňa oddeliť. Mám pocit, že ja len som - a cez pesničky sa vyjadrujem. Každý deň si niečo zapisujem a predstavujem si, ako to bude znieť, keď to dokončím.

Byť obľúbencom a idolom detí je veľká zodpovednosť. Ako to vnímaš?

- Uvedomujem si, že môj projekt je v rodinách populárny. Necítim sa ako detský interpret, skôr rodinný. Už som si zvykol, že sa deti mnou inšpirujú, obliekajú si veci, aké nosím alebo napodobňujú choreografie z klipov. Ja sa ich cez pesničky snažím naučiť dobré a užitočné veci, ktoré sa im, myslím si, v živote zídu. Keď vidím tú odozvu, keď si čítam správy od rodičov, mám z toho niekedy až zimomriavky. Nejako veľmi sa však nad tým nepozastavujem. Byť tvorivý je súčasť môjho bytia. Dostal som tento dar zhora a som za to vďačný.

Obdobie epidémie veľmi umeleckým kšeftom nepomohlo... Ako si trávil čas a čomu si sa venoval?

- Keď sme zostali doma, najprv mi bolo ľúto, že sa už naštartované turné muselo prerušiť. Dlho sme sa na to pripravovali a tešil som sa, že niekoľko týždňov strávim s ľuďmi, ktorých mám rád. Pandémia nás od seba odlúčila a ja som zostal v dobrovoľnej domácej karanténe. Izolácia mi pomohla pozrieť sa do seba. Vyhodnotil som to ako správny čas pre mňa, vrátiť fanúšikom podporu, ktorú mi už roky prejavujú. Lenže ja som len spevák, čo môžem urobiť? Tak som vymyslel online koncert, ktorý sme pre fanúšikov odohrali zadarmo. Dal som vyrobiť rúška a rozdali sme ich. Nie vždy je to o kšefte. Fanúšikovia mi chýbali, komunikoval som s nimi cez sociálne siete. Čítal som, že majú dosť starostí a chcel som ich nejako podporiť. Vznikla aj pesnička Zvládneme to! a deťom som na dobrú noc rozprával rozprávky. Nenudil som sa.

Mnohí klienti PSS trávili čas doma a popritom riešili ako svoje bývanie opraviť či skrášliť. Ako je to u Teba? Kde bývaš a ako si sa k svojmu bývaniu vlastne dostal?

- Kúpil som si byt v Ružinove. Najprv som tu býval so spolubývajúcimi v podnájme a keď odišli, dal som vlastníkovi bytu ponuku, že ho odkúpim a dohodli sme sa. Prebehla rekonštrukcia, vymenili sa podlahy, nábytok. Na steny som dal obrazy mojich obľúbených spevákov. Nie je to tak dávno, a tak som nemal potrebu niečo počas korony meniť. Akurát stôl v obývačke som často presúval, pretože som si potreboval vytvoriť priestor na online cvičenie s trénerom.

Ako si si svoj byt zariadil? Je nejaký štýl, ktorý v rámci dizajnu preferuješ?

- Mám rád jednoduché veci. Napríklad etno doplnky, ale ani tých nemám veľa, nakoľko mám dva papagáje, ktoré sú často vypustené a všetko v byte ničia. Po mame mám rád kvety, tak často zbehnem do kvetinárstva a kúpim si niečo do vázy. Teraz najčastejšie pivónie. A mávam otvorené okná. Rád počúvam ruch ulice, deti z ihriska a voniam lipu, ktorá práve kvitne. Je to inšpirujúce.  

Kde je Tvoje vysnívané miesto na život a na bývanie?

- Mám rád more. Maldivy. Vyberám si malé ostrovy obkľúčené morom. Vezmem niekoho, koho mám rád, so sebou. Na život by to ale asi nebolo, ja mám Slovensko rád. Premýšľam nad tým, že si vyhliadnem domček s výhľadom na les. Áno, to by sa mi páčilo. A snáď v ňom nebudem bývať sám.☺

 

  • 08.09.2020
  • Text: Miroslava Hýbl
  • Foto: archív Miro Jaroš, Pavol Kuľkovský, Peter Žakovic, Viktória Gnepová